Ako vznikal Staroknih I.

PRÍBEH ZAČÍNA 

Jedného slnečného dňa, pamätám si, že to bolo v januári, sme dostali ponuku prísť si vybrať pár kníh, ktoré zostali zhodou okolností opustené. Neváhali sme ani na chvíľu a povedali sme "áno, určite". No tu by som moje rozprávanie na chvíľu prerušil. Pretože skutočný začiatok sa odohral ešte o pár týždňov skôr ... 

baner 22final

 

Nový rok klopal na dvere. S kamarátmi sme sa rozhodli, že navštívime Banskú Štiavnicu. Nie je tajomstvom, že v tomto meste sídli jeden z najznámejších antikvariátov na Slovensku. Po dobrom obede sme sa išli prejsť cez Trojičné námestie a keďže mrazivý vietor nám už nedovoľoval kráčať ďalej, ochotne sme otvorili dvere na štiavnickom antikvariáte. Po tom, ako sme vstúpili dnu a ja som prestal myslieť na teplo, ktoré okolo mňa lenivo, ale príjemne sálalo, som zacítil jemný príval adrenalínu. Možno preto, lebo vždy mi boli blízke staré veci u môjho deda, ktoré som s nadšením objavoval ako pravý nefalšovaný historik. V antikvariáte mi do oka padli dve jasnočervené knižky, ktoré napísal Dr. František Jura v roku 1939. Boli nimi Povesti slovenských hradov a zámkov. Po chvíľkovom krúžení okolo dvojice kníh som jednu z nich otvoril a začal som priateľom nesmelo nahlas čítať. Tie knihy boli krásne a okamih strávený s blízkymi ľudmi, ktorí pozorne a s úsmevom na tvári počúvali legendu o Blatnickom hrade bol jedinečný.

 

4 final

 

... tak teda povedali sme "určite áno", radi si prídeme vybrať pár knižiek. Nebojácne som dúfal, že narazím na knihy od Dr. Františka Juru. Dvere bratislavského bytu sa otvorili a pred nami stála knižnica, ktorá presahovala celú jednu stenu obývačky a pokračovala až do dlhej opustenej chodby.

S úžasom sme sledovali to množstvo kníh sediace na svojom mieste. Nenápadne mi oči preleteli po všetkých regáloch, či náhodou neuvidím jasne červené chrbty povestí. Bohužiaľ, v rade množstva kníh som ich nezahliadol. Smútok ani sklamanie som však nepociťoval, naopak, oči sa mi rozžiarili a s chuťou sme začal prehľadávať poličky. Satisfakciou za chýbajúce povesti od Dr. Juru bolo trojzväzkové dielo Slovenské hrady od Ľudovíta Janotu, vydané v roku 1935, v ktorom nechýbali moje obľúbené slovenské povesti.

Po krátkej úvahe a porade sme sa rozhodli, že sa pokúsime z tohto bytu zachrániť čo najviac opustených kníh. S myšlienkou "zachráňme, čo zvládneme", sme otvorili zips na cestovnej taške a spolu s prvou vloženou knižkou sme odštartovali príbeh antikvariátu Staroknih.

Vaši Staroknihári Miloš a Veronika