Martin

Martin

Martin

 

V posledných dňoch a týždňoch sme s Veronikou prežívali rušné obdobie. Hlavným dôvodom bol fakt, že Veroniku čakali magisterské štátnice. Tie už však máme úspešne za sebou a tak sme si mohli dopriať menší výlet.

Bol štvrtok podvečer a cestovnú tašku sme úspešne prepĺňali zbytočnými vecami, ktoré sme považovali za nevyhnutné pre cestu do „ďalekého“ Martina. Veď čo keby náhodou a čo ak by sa to hodilo? Zaspávame.

Do nového dňa nás prebúdza slnko, ktoré sa poctivo od skorých ranných hodín opiera o naše okno a ja si uvedomujem, že cesta do Martina v aute, ktoré nemá klimatizáciu bude ... taká letná.

Aby som vás nenudil slohovou prácou na tému „aké boli moje prázdniny“ prejdem priamo k tomu najzaujímavejšiemu čo sme na videli.

 

Literárne múzeum v Martine

IMG_4800

Určite vás nemusím prehovárať aby ste mi uverili, že po vstupe a počas celej prehliadky sme v múzeu boli len my a milá pani, ktorá bola ochotná porozprávať nám všetko. Študentské vstupné jedno euro, nám pripadalo priam komicky, nehodiac sa do dnešných dní/doby.

Patrilo by sa doplniť, že literárne múzeum sídli v prvej budove Matice slovenskej. O jej transformáciách nám milá pani rozpráva s chuťou a nadšením.

Stála expozícia vás prevedie po časovej osi až k obdobiu literárnej moderny, na ktoré som tešil ako malý chlapec. Sem tam som sa pristihol, že zrýchľujem krok, vymýšľam si prečo by sme mali ísť ďalej prípadne simulujem útok čmeliaka, len preto aby som mohol pobehnúť o pár metrov bližšie k vytúženej literárnej moderne. Konečne sme mali možnosť vidieť knižky, ktoré sme dovtedy videli len na fotkách alebo sme ich nevideli vôbec. :-)

Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach

IMG_5011

Literárne múzeum v nás zanechalo dostatočné silné emócie na to aby sme počas horúceho letného dňa sadli do auta a navštívili aj vyššie spomínanú galériu. Musím sa priznať, že už po príchode sa vám naskytne skvelý a inšpiratívny pohľad na Galandov rodný dom. Len tak sme tam stáli, ticho sme premýšľali a predstavovali si. No nič, poďme ďalej.

Zvoníme, dvere sa otvárajú a pani nás priamočiaro vedie k televízoru, z ktorého počuť hlas Ladislava Chudíka a pani Galandovej ako rozprávajú, kto bol Mikuláš Galanda. Neváhame a sadáme si na polkruhový gauč.

Trošku nás zamrzelo, že v galérii nie je ani jeden originál a teda tým by som sa vrátil opäť na začiatok. Naozaj najsilnejším zážitkom bol pohľad na dom, v ktorom to všetko začalo. Vstupné šesťdesiat centov podtrhlo akúsi opustenosť no nie prázdnotu tejto galérie.

Ak by ste mali niekedy cestu alebo aj chuť odporúčame vám navštíviť obe miesta. Každé vám ponúkne svojskú atmosféru a rozpovie vlastný príbeh. 

A samozrejme nemôžeme zabudnúť spomenúť čarovný antikvariát v budove bývalej Živeny, v ktorom vás privíta vždy usmiaty Janko "Hraško" Cíger. Antikvariát je to naozaj nevšedný a cítiť v ňom úprimné spojenie človeka a knihy. 

Miloš

 

PS: Ďakujeme, že ste to zvládli až k posledným slovám, ak by sa vám málilo, boli sme aj v Brne :-)

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie