Knižný haul (2), rozhovor s Jánom Smrekom

Milí Staroknihári, v minulom blogu sme sa spoločne zoznámili so slovným spojením "knižný haul" a súčasne ste mohli nahliadnuť do antikvárneho zákulisia a zoznámiť sa s najnovšími knižkami z našej knižnice. Dnes budeme v odhaľovaní pokračovať a myslím si, že sa máte na čo tešiť.

Aby som nezabudol, v rámci blogu sme si pre vás pripravili jednu milú novinku. Od dnešného dňa môžete vyjadriť váš názor, skúsenosti alebo zážitky či kritiku prostredníctvom komentárov pod každým blogom. Veríme, že sa nám tak podarí našu Staroknihársku komunitu lepšie prepojiť a možno práve tak u nás nájdete nových priateľov, ktorí zdieľajú nadšenie zo starých kníh rovnako ako vy a my.  :-)

 

V antikvárnych kruhoch a vôbec medzi milovníkmi starých kníh je ilustrátorské meno Mikuláš Galanda veľmi obľúbené. Spolu s Ľudovítom Fullom tvorili nenahraditeľnú a nezabudnuteľnú dvojicu. Svety, dielo Martina Rázusa, ktorého knižné obálky pochádzajú práve z dielne Galandu sú nepochybne knihami, ktoré rezonujú naprieč slovenským zberateľským, burzovým či antikvárnym svetom. Napríklad Ján Smrek* si na Svety spomína takto "Rázus sa mi ešte v Modre zdôveril, že dokončieva veľkú robotu. Hneď som si zaistil rukopis pre EMSA. Rázus mi rukopis Svetov dodal už asi v januári 1928, bolo toho okolo 1600 strán, preto bol sám ochotný vykonať korektúry sadzby. Mal som šťastie aj s výtvarníkom, Mikuláš Galanda bezodkladne urobil efektné moderné obálky na štyri zväzky Svetov. Tak asi o tri mesiace bol Rázusov román na trhu." Vidieť ich brožované, či s voviazanou obálkou si vyžaduje značnú dávku zberateľskej trpezlivosti. No myslím si, že to stojí za to :-)

 

Martin Rázus - Svety I. II. III. IV., 1931 (druhé vydanie) - ilustrácie obálok Mikuláš Galanda

razus

razus1

razus2

razus3

razus4

 

Keď už spomínam Ľudovíta Fullu. Jeho otec Leopold Fulla bol mäsiarom a spolu s manželkou Žofiou prevádzkovali hostinec. Ako iste viete, Ľudovít si vybral inú cestu životom. Nie je pochýb, že práve podpora rodičov mu v tejto ceste pomohla a my si tak môžeme pozrieť jeho knižnú ilustrátorskú prvotinu.  Ján Rob Poničan - Som, myslím, cítim a vidím, len temno nenávidím. Písal sa rok 1923 keď, knižku vytlačila účastinárska tlačiareň Universum v Bratislave. Mladý Fulla sa v nej blysol štyrmi malými a štyrmi veľkými (celostránkovými) linorezmy. Čo poviete? :-)

 

Ján Rob Poničan - Som, myslím, cítim a vidím, len temno nenávidím, 1923 - ilustrácie Ľudovít Fulla

ponican

ponican1

ponican2

ponican3

 

Ján Čietek, počuli ste už o ňom? Určite áno, je to náš dôverne známy Ján Smrek. Zberatelia mu vďačia aj za edíciu mladých slovenských autorov (EMSA), ktorá je náramne bohatá ako na edičný rozsah tak aj na ilustrátorskú tvorbu. Tá sa prejavila najmä pri knižných obálkach. Dnes si však spolu so Smrekom* zaspomíname na jeho knižný debut. "Všetko išlo ako po masle. Honoráre? To nebolo pre nás podstatné. Mne išlo hlavne o to, aby knižka vyšla vkusne, na kvalitnom papieri, ako kedysi Kraskove Verše, a aby aj grafickou úpravou pôsobila umelecky. Bílkove kresby boli umeleckým dielom, komponované tak náročne ako pri knižkách Břežinových - a ľutujem, že po reprodukovaní musel som mu ich vrátiť. Honorár za obidve bol 1200 korún. Len chudák maliar Mitrovský nedostal nič (lebo si ani nežiadal) za maľovanie gotického písma - približne podľa vzoru Bílkovho."

 

Ján Smrek - Odsúdený k večitej žížni, 1923 - ilustrácie František Bílek

smrek

smrek1

 

Smrekov debut sa volá Odsúdený k večitej žížni a vydaný bol v roku 1922.  O tlač knižky sa postaral Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom svätom Martine v počte 2000 kusov. V roku 1922 by ste si knižku kúpili za 15 Kčs. Keď sme už pri tých peniazoch, tak Smrek* pokračuje... "Tento titul - čo som si neskoro uvedomil - bol pridlhý a nie šťastný, ale vsugeroval mi ho Bílek svojou kresbou. Kniha vyšla v náklade 2000 exemplárov - aj honorár činil 2400 korún, ale skoro celý praskol na moje spomenuté extrachúťky (kvalitný papier, grafická úprava a pod.), ktoré vydavateľstvo nemienilo financovať. Aj tak na knihe prerobili, lebo sa veľmi nenamáhali ju aj predať. Polovicu nákladu síce rozoslali kníhkupcom, ale druhá polovica zostala zabalená v ich skladoch." Sám Smrek sa však o tejto skutočnosti dozvedel až o nejakých 10 rokov, no vôbec ho to nemrzelo. Knižka pre neho prestala byť dôležitou. Ležiaky zo skladu pravdepodobne odkúpila za výrobnú cenu Tatra banka a následne ich rozdala svojim zamestnancom. 

 

Myslím, že na dnes som sa rozpísal až až :-)

Ak sa vám cestovanie v čase za starými knižkami páčilo, som rád. Určite mi do komentára napíšte, ktorá z knižiek vás oslovila najviac, prípadne, ktorú máte doma. Teším sa na vaše reakcie. :-)

 

Prajem vám príjemný a úspešný deň.

Miloš

* Ján Smrek - Poézia moja láska, 1968, Slovenský spisovateľ